Bývalého pravého obrancu zdobila poctivosť a klubová vernosť. Trenčianske farby zmenil len počas vojenčiny, keď obliekal dres Dukly Brezno. Po návrate pod Čákov hrad prispel k zisku stratenej prvoligovej príslušnosti Jednoty Trenčín. Stal sa neodmysliteľnou súčasťou mužstva a bol pri takmer všetkých úspechoch Jednoty.

Nastúpil v historicky prvom zápase trenčianskeho klubu v pohárovej Európe na štadióne v Chorzówe proti Polonii Bytom v Rappanovom pohári. V ročníku 1962/1963 bol pri nezabudnuteľnej druhej priečke tímu Karola Borhyho v najvyššej československej súťaži. Nechýbal ani v pamätnom finálovom súboji o Stredoeurópsky pohár proti AC Fiorentina v júni 1966.

Česť vašej pamiatke.