Súboj dvoch najlepších tímov ligovej tabuľky bol príjemným vyvrcholením sezóny. Hoci sa partia okolo kapitána Petra Kleščíka chcela s domácimi fanúšikmi rozlúčiť víťazstvom, nevyšlo to. „Pred úvodným výkopom sme si povedali, že oslavy budú lepšie chutiť po víťazstve. Nevyšlo to, ale nevadí. Prevláda radosť. Toto všetko je odmena za celoročnú prácu, kde nerozhoduje jeden zápas,“ poznamenal po záverečnom hvizde.

Jediná prehra na domácom trávniku v ročníku hráčom ani divákom nepokazila radosť. Predsa len, už nemala žiadny dopad na umiestnenie. Peter Kleščík dostal v zápase po dlhšej dobe príležitosť od začiatku. „Dostal som šancu a zápas som si chcel užiť. Malou škvrnkou je výsledok. Hostia mali v prvej štyridsaťpäťminútovke viac vyložených šancí. Asi si zaslúžili vyhrať.“

Jeden z najstarších mužov kabíny tak v priebehu necelého mesiaca zodvihol nad hlavu už druhú trofej. Pre čadčianskeho rodáka sa to už stáva akousi rutinnou záležitosťou. „Víťazný pohár som najskôr videl iba v novinách a na fotkách. Poviem vám, naživo vypadá ešte lepšie,“ doplnil s úsmevom dvojnásobný otec a pokračoval: „Získali sme všetko, čo sa len dalo. Ešte si to poriadne ani neuvedomujeme. Na to treba trocha času. Mužstvo však ukázalo vnútornú silu a chuť vyhrávať, čo bolo v konečnom zúčtovaní rozhodujúce.“